„Neviem to ani popísať. Myslím, že si ma potiahla presne tam, kam som aktuálne potrebovala, pustila som čo bolo v ten moment v mojich silách a cítim sa ľahšie. Písala som ti, že sa potrebujem tak ľahko, čisto, zhlboka nadýchnuť. Stalo sa. Cítila som sa pri tebe bezpečne, išla som do toho s dôverou a s úplným odovzdaním. Zároveň som vstupovala bez očakávaní, s rešpektom, pokorou a otvoreným srdcom. Bolo to magické. Neveriacky sa vraciam myšlienkami do momentov, kedy sa mi hýbalo a triaslo telo, mám zimomriavky. Ťahá ma to ešte viac do tohto neznáma. Ako dobre sa mi s tebou rozprávalo, boli sme fakt stratené v čase. Ďakujem za všetko."
